Nesprávny krok - 3. kapitola

29. march 2012 at 16:48 | Katie - hime |  Nesprávny krok
Tááák a je tu ďalšia kapitola.. dúfam, že sa bude ľúbiť o.O :3


Sedeli sme na tráve pri prudko tečúce rieke. Dean hádzal žabky so vody a Kam ho zaujato pozorovala. Ja som sedela vedľa Calie a držala som ju za ruku.
"Kedy máš byť doma?" nadhodila Calie a posadila sa. Do teraz ležala na tráve a pozorovala pohybujúce mraky.
"Hmmm... asi pred pol siedmou, majú prísť JEHO rodičia," povedala som, ale hneď za tým som dodala, "počkám však kým mi zavolá moja naštvaná mama, že meškám!" Calie sa usmiala a otočila si k sebe moju tvár. "Prečo jej to robíš?" opýtala sa ma stroho a pustila ma.


"A prečo nie? Predsa ona ho nasťahovala k nám a vôbec ju nezaujímal môj názor," hovorila som rozhorčene. Toto naozaj nebola dobrá téma na pokojné piatkové popoludnie.
"Dobre kľud... keby som išla s tebou na tú večeru, išla by si presne?" navrhla Calie a lišiacky sa usmiala. Trochu podozrievavo som sa na ňu pozrela, ale nakoniec som prikývla. Naozaj som však netušila, čo má za ľúbom.
Nechala som to tak a rozbehla som sa k Deanovi, na ktorého som so zadu skočila a zhodila som ho na zem.
"Čo robíš?" naštvane sa opýtal do zeme a otočil sa tak, aby mi videl do tváre. Vyplazila som na neho jazyk a postavila som sa. Vedela som, čo bude nasledovať a tak som vopred ustúpila o pár krokov dozadu.
"Ja ťa chytím!" zakričal na mňa. Okamžite som sa rozbehla. Dean samozrejme, utekal za mnou.
"Nechaj ju!" postavila sa predo mňa Calie. Chytila som ju za rameno a vykukla som na svojho "protivníka" a znova som naňho vyplazila jazyk. Dean sčervenal a pripomínal rozzúreného býka. Vtedy Calie radšej uhla s cesty a Dean sa oproti mne rozbehol. Ustúpila som o pár krokov vzad. Veľmi mi to však nepomohlo. Oddialila som tým svoj pád len o pár sekúnd.
Dean víťazne na mne ležal a usmieval. Aj ja som na tvári vyčarila úsmev, a vytrhla som s pod neho ruky. Našla som jeho brucho a začala som ho štekliť.
"P-prestaň!" kričal na mňa medzi smiechom. Najprv som ho nechcela poslúchnuť, ale nakoniec som prestala a dostala som sa s pod neho. Vyskočila som na nohy a bežala som za Calie, ktorá stála trochu Obdalieč otočená nám chrbtom. Skočila som na ňu zo zadu, ale ona to ustála a otočila sa celým telom ku mne.
"Už si ho prestala provokovať?" opýtala sa akoby bola moja mama. Široko som sa usmiala a ako nezbedné dieťa som prikývla. Calie sa tiež usmiala a zahľadela za mňa. Nevedela som, čo vidí, ale skamenela. Otočila som sa aj ja... teda vlastne som otočila iba hlavu a uvidela som ozrutného chlapa. Pozeral na mňa a na Calie, akoby nás chcel okamžite zabiť... teda skôr Calie než mňa. Na mňa sa pozeral zo zvláštnym až nechutným záujmom. Pevne som sa chytila Calie a triasla som sa strachom. Bála som sa ho... nevedela som, čo od nás chce, ale naozaj sa na Calie pozeral... akoby chcel vytiahnuť pištoľ a na mieste ju zastreliť.
"Vypadnite!" postavil sa pred nás zrazu Dean a roztiahol ochranársky ruky. Takýmto spôsobom nás obe zakryl. Bol od nás vyšší a jeho vypracované telo bolo na toľko mohutné, aby nás zakryl.
"Ani náhodou! Ona je moja a nie jej!" zakričal mu naspäť ten muž. Na rozdiel od Deana, ktorému ešte občas preskočil hlas, mal tento muž dunivý drsný hlas. Neviem ako, ale zrazu som ho spoznala. Vedela som, že ho poznám, ale nevedela som si spomenúť odkiaľ.
Vymanila som s jej objatia a prešla som okolo Deana. Pozrela som sa mu do očí. Boli zelené s jemným nádychom hnedej. Okamžite som si bola stopercentne istá, že je to on.
"T-ted?" opýtala som sa o niečo hlasnejšie ako šeptom. Okamžite mu zmäkol pohľad a usmial sa. Nevedela som, čo mám povedať. Rozmýšľala som, prečo ma hľadal, alebo prečo obviňoval Calie... nemohla som však už viac prehovoriť.
"Grace... ako si mi chýbala," rozbehol sa ku mne a privinul si ma do silného, ale nežného objatia. Stála som ako stĺp. Mala som pocit akoby mi všetky svaly oťaželi.
"T-ted... p-pusti ma!" povedala som na koniec a snažila som sa ho od seba odstrčiť. Nemala som dosť síl, ale ustúpil dobrovoľne. Pozrela som sa za seba na Calie. Snažila som sa získať odvahu, ale zneistela som ešte viac. "Ted... j-ja ti nepatrím," vysúkala som zo seba nejakú normálne znejúcu vetu. Bála som sa jeho odpovede, ale musel pochopiť, že ja už som dávno za našim vzťahom, a že už pre mňa nič neznamená.
"A-ale veď spolu chodíme?" hovoril mierne prehnaným detinským hlasom. Vtedy som si uvedomila, že naozaj nepochopil to, čo som mu pred dvomi rokmi povedala. Dobre, bol ešte viac dutý ako ja.
"Nie! My spolu už dva roky nechodíme a ja som ti to povedala, keď sme sa sem sťahovali a ja som nastupovala tu na strednú!" povedala som... nie, kričala som po ňom. Neviem ako si mohol myslieť, že ešte spolu chodíme. Veď sme sa celé tie dva roky ani len nepočuli, ani sme sa nevideli. Proste žiaden kontakt, od kedy som odišla.
"A-ale veď..." bolo počuť ako ho to ranilo. Mne to však bolo jedno. Vytiahla som mobil s vrecka a pozrela som sa na čas. Chcela som stihnúť tú večeru, keďže tam mala byť moja opora Calie. "Calie... mali by sme ísť, aby sme to stihli," povedala som a čakala som kým ku mne príde. Okamžite som ju chytila za ruku, druhou rukou som ju chytila jemne za bradu a na pery som jej dala letmý bozk. Zamávali sme ešte Kam a Deanovi, obišli sme Teda a vybrali sme sa rovno ku nám domov. Bola som mimo s toho, že tam Ted objavil. Nechcela som to však hovoriť nahlas, aby si Calie nerobila starosti. Potichu sme teda kráčali ulicou, na ktorej už boli porozsvecované niektoré pouličné lampy. Musím povedať, že to vyzeralo naozaj nádherne. "Milujem ťa," zašepkala som Calie, keď sme boli už len pár metrov od nášho domu. Zastavila a postavila sa predo mňa. Trochu sa ku mne sklonila, aby ma mohla pobozkať.
 


Comments

1 Saki Saki | Web | 29. march 2012 at 17:49 | React

nyuu táto poviedka je fake zaujímavá ,už sa nemôžem dočkať dalšieho dielu ^^
ježiši pedofil ? O.o tak to sa ti nečudujem že sa jej bojíš >.<

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement