Zlý sen s náznakom lásky 2. časť

27. may 2011 at 17:00 | Katie - hime |  Zlý sen s náznakom lásky
Zlý sen s náznakom láska - 2. kapitola



"Ahoj," okamžite ma pozdravil Josh. Chcela som mu povedať o tom čo sa stalo, ale až niekde kde ma mama hneď nenájde. Vybrali sme sa preto do našej klubovne. Teda aspoň mi to tak voláme. Pri tom je to iba jedna izba v jednom starom dome, ktorú sme si upravili. No, ale nám sa tam páči je to tam útulne a ešte nás tam nikdy nenašli rodičia. Občas tam aj prespíme. A dokonca to ani není tak ďaleko. Iba niekoľko ulíc od môjho domu. Takže cesta nám trvala niečo okolo päť minút. Najhoršie je vyšľapať v štekloch do podkrovia. Lenže dnes (väčšinou to tak je) ma chytil Josh na ruky a odniesol ma. Sadli sme si tam do dvoch kresiel. Boli tam tri. Jedno moje, Joshove a jedno mala Chrissie. Každý sme si ho upravili podľa seba. Moje bolo biele s malými fialovými kvetinkami. Josh mal bledomodré s vyšitými značkami aut a Chrissie mala čierne s rockovými kapelami.
"Toto mi neuveríš," začala som, keď sme sa pohodlne usadili a naliali si citronádu od mojej mamy.
"No čo si zistila?" totiž mi máme aj spolu kapelu. Samozrejme ja navrhujem kostými, ale aj hrám na gitare. Josh je za bicími a Chrissie hrá na basu a spieva. Nie sme voľajako slávny, ale hrávame každú sobotu v jednom klube.
"Vieš kto má prsty v tom prijatí na chemickú školu?" snažila som sa o napínavosť. Aj keď najradšej by som to vykričala do celého svete. No, ale potom by naša konverzácia skončila príliš rýchlo. Dnes sme mali ešte písať text a hudbu k novej piesni, ale mne sa vôbec nechcelo.
"No... ak si správne myslím tak tvoja mama," ako to vedel. Aha jasné. Z domu som vyletela tak rýchlo, že by to nespoznal iba debil.
"Aj... ale aj naša triedna. Ešte mi to napísali aj do listu o prijatí!" namosúrené som mu odpovedala. Lenže než mi stihol niečo povedať do klubovne vošla Chrissie. Ako vedela, že tu budeme? Vlastne sme tu vždy.
"Ahojte!" zadychčane nás pozdravila. Ja som jej iba zamávala Josh ju milo uvítal.
"Prepáčte mi ten posledný mesiac, ale dostať sa na konzervatórium dá trochu práce," povedala s úsmevom. Na to som úplne zabudla. Chrissie sa prihlásila na konzervatórium a teraz mala talnentovky. Vlastne aj ja asi idem na školu mojich snov. Aj keď definitívne to poviem až po strede.
"A prijali ťa?" nadšene som sa jej spýtala. Ja som fakt šialený človek z naštvania sa takto rýchlo preniesť do nadšenia to dokážem iba ja.
"Áno... bola som presne prvá. No a nemali by sme písať novú pesničku?" okamžite menila tému. Asi sa o tom nechcela rozprávať tak fajn.
"Mali. Podala by si mi gitaru prosím?" milo som sa jej opýtala. Gitara bola hneď vedľa nej. Ochotne mi ju podala. Josh si zobral papier pero a paličky. Okamžite sa hrnuli nápady a z jednej pesničky boli rázom tri. Konečne pokrok. Posledný polrok sa nám nedarilo. Po náročnom dni som bola totálne vysilená.
"Ľudia neobjednáme si pizzu?" navrhla Chriss. Bolo niečo po ôsmej. Bolo jasné, že tu dnes ostávame na noc. Vždy to tak bolo ak sme neodišli s klubovne do siedmej ostávali sme na noc.
"Mohli by sme," pritakal Josh. Lenže ani jeden sa nevybral pre mobil. Vlastne Josh by ani nemohol (mala som na ňom totiž vyložené nohy). Nakoniec som sa postavila a vybrala som mobil. Mala som tam tri neprijaté hovory. Všetky od mamy. Bolo mi to však jedno. Vyťukala som číslo na našu obľúbenú pizzeriu. Vždy to zdvihol ten istý človek.
"Dobrý večer ako vám pomôžeme?" obvyklá uvítacia veta.
"Dobrý to čo vždy do starého domu," stačilo povedať toto a o desať minút sme mali pred klubovňou chlápka s pizzou. Nechápem ako ju dokážu tak rýchlo upiecť. Nechcela som to, ale tak. Sadla som si naspäť. Sadla som si znova tak isto. Presne o desať minút tu bol chlap s pizzou. Tento krát sa postavila Chrissie. Otvorila dvere a vložila päťku do ruky. Vrátila sa s tromi krabicami. Rýchlo sme si ich rozdelili. Ja som ako vždy mala Hawai. Milujem tu pizzu. Rýchlo sme sa do nej pustili. Ako náhle sme však dojedli a doupratovali ja som zaspala. Neviem ako oni. Ale viem, že Josh sa už potom nepostavil. Nemal šancu moja hlava spočívala na jeho kolenách. Vždy som tak spala, keď sme boli v klubovni. Dokonca aj keď sme sa rozišli.
***
Ráno bolo rušné. Mierne sme zaspali. Doma by to bolo v pohode, ale tu nie. V celej klubovni nastali stresy. Ja som zháňala topánku, Josh prsteň a Chrissie náušnicu. Našťastie sme to stihli do siedmej. Všetci sme sa potom rýchlo vybrali domov. Ako náhle som prekročila prah domu ma čakala mama. Šikovne som ju obišla a bežala do izby. Dala som si rýchlu sprchu. Potom som si vybrala oblečenie, učesala vlasy a všetko ostatné. Netrvalo mi to dlho. Nahodila som totiž super rýchle tempo. To znamená, že som to stihla za pol hodinu. Zbehla som do kuchyne. Naliala som si šálku kávy. Rýchlo som ju vypila. Mama už nebola doma. Bola som aj rada vyhla som sa jej prednáške. Vybrala som sa potom do školy. Na prvú hodinu som došla len tak. Lenže nebola som jediná. Josh s Chrissie to tiež len tak stihli. Všetci sme sa usadili a čakali na učiteľa. Je sranda takto chodiť do školy, ale to za chvíľku zmení. Myslím, že toto jediné mi bude chýbať zo základky. Prvá hodina ubehla ako voda. Vybrali sme sa chodbou na ďalšiu hodinu. Vtedy som zbadala triednu. Znova som si spomenula na ten podraz zo školou. Odtrhla som sa od partie a rýchlim krokom som sa k nej vybrala. Zastala som tesne pred ňou.
"Prepáčte, ale ak mi nabudúce budete zasahovať do života tak sa ma spýtajte či to chcem!" zhúkla som naň a pokračovala som v chôdzi. Učiteľka ma však zastavila.
"Ako si dovoľuješ takto som mnou hovoriť?!" namosúrene sa ma pýtala. Neznášam ju.
"Ako si toto dovoľujem? Naozaj? Ako vy ste si dovolili odporučiť ma na chemickú školu!" z ironickým podtón som jej to opätovala. Celých deväť rokov som sa nikdy takto s žiadnym učiteľom nerozprávala, ale to čo spravila bolo už veľa.
"A šmýkaj do riaditeľne!" zvrieskla. Ako čo si myslí? Vysvedčenia sú vytlačené a ja som prijatá. Aj tak jej to nič nepomôže!
"Veľmi rada pôjdem povedať pánovi riaditeľovi aké podvody robíte!" vybrala som sa teda do riaditeľne ako mi nakázala. Všetci sa čudovali čo tam robím. Hlavne riaditeľ.
"Ty si niečo spravila Jess?" väčšinou som tu bola len kvôli pochvalám to sa, ale teraz zmení. Tieto posledné dni dám triednej vyžrať. Nikto mi nebude ničiť sen.
"Áno vynadala som triedne za to, že mi zničili život," priznala som sa. Riaditeľ nahodil neveriacky výraz a naznačil mi nech si sadnem. Urobila som teda tak. On si sadol oproti mne a založili si ruky na hruď.
"A ako ti zničila život?" mierne som sa usmiala a všetko som mu povedala. On iba neveriacky pozeral a neveril vlastním ušiam. Vyšla som bez pokarhania len s upozornení. Do triedy som prišla na polovičku vyučovania. Sadla som si na posledné voľné miesto, ktoré bolo vedľa Josha. Mala som úsmev na tvári takže okamžite pochopil, že som vyhrala. Ako vždy. Deň mi znova ubehol ako voda. Toto bol posledný čo sme sa učili od stredy do piatka už sme stále niekde. Teda v piatok už máme vysvedčenie. Po škole sme sa okamžite vybrali do klubovne. Museli sme skúšať nové pesničky, ktoré sme včera napísali. Nebolo to ľahké. Raz som to kazila ja, potom Josh a keď už sme mali hudbu vyladenú Chrissie sa nevedela chytiť s textom. Znova sme ostali na noc. Dnes som však nemohla zaspať. Sadla som si na zárubňu a pozerala som na mesiac. Bolo skoro v splne. Rozmýšľala som nad zajtrajškom. Idem na školu na ktorú ma prijali aj keď ja som si z duše priala, aby sa to nestalo. Vlastne sa to všetko stalo len kvôli mame a učiteľke. Teraz som si priala, aby tu bola stará mama. Ta by vedela čo povedať. Vždy mi pomohla. Ale teraz je niekde na druhej strane sveta. Zrazu ma niekto objal okolo ramien. Jemne som pootočila hlavu. Bol to Josh.
"Poď už spať. Nechcem, aby si mala kruhy pod očami," snažil sa vtipkovať. Usmiala som sa teda naň a išla som s ním. On si ľahol na sklápacie kreslo a ja som si položila hlavu na jeho kolená. Aj tak sa mi nedarilo zaspať. Zaspala som až niečo po tretej ráno. Kto by dokázal zaspať keby myslel na také blbosti.
***
Ráno bolo celkom pokojné. Vstala som okolo šiestej. Spánok tri hodiny. Všetkých som zobudila. Potom som okamžite odišla domov. Znova ma čakala mama. Dnes som však už nášmu rozhovoru nevyhla. Posadila ma do obývačky a začala.
"Takže dievčatko dokedy mieniš trucovať? A vlastne kde si celé noci?" výsluch z náznakom výchovného ponaučenie. Najhoršie konbinácia.
"Dokiaľ mi nevysvetlíš prečo si to spravila!" dopla som nohou a chcela som odísť. Mama ma však zastavila.
"A ako ti to mám vysvetliť keď mi nedáš šancu?" to je pravda, ale vlastne ja to ani nechcem poriadne vedieť. Lenže teraz nemám inú možnosť. Sadla som si na späť a nechala som mamu, aby mi to vysvetlila.
"Tak začni," nepríjemne som jej povedala.
"Myslela som, že na tú školu chceš ísť. Aspoň trochu tak som myslela, že ti pomôžem a keď si potom povedala, že si tam nechcela ísť celé ma to mrzelo," samozrejme. Presne ako som si myslela. Vždy som hovorila, že tam nechcem ísť. Už keď som vyslovila ten sľub tak tam bolo, že tam nechcem ísť. Nie toto nie je pre mňa vysvetlenie to je vykrútenie.
"Dobre!" postavila som sa a konečne odišla. Samozrejme okamžite som išla do izby kde som sa pripravila.
Pokračovanie nabudúce J
 

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement