Samovražda 3.časť

31. may 2011 at 10:00 | Katie - hime |  Samovražda

Samovražda 3. kapitola

3. kapitola
Zodvihol mi to skoro ihneď ako som aj predpokladala. Strašne sa bojí toho, že mu bude volať moja mama, že som vyviedla niaku blbosť.
"Zlatko čo sa deje?" okamžite povedal preľakaným hlasom.
"Neboj sa som v poriadku len som sa ťa chcela opýtať či by si pre mňa neprišiel ku Chiare. Totiž som jej doniesla úlohy a nemám sa teraz ako dostať domov," myslím, že už sedí v aute a je na ceste sem.
"Že váhaš o desať minút som tam. Pre zvoním ťa keď budem dole," ja som to tak vedela. On by ma nenechal, aby som išla inak, alebo by ma tu nenechal. Môj miláčik.
"Ďakujem. Milujem ťa," odložila som si mobil do vrecka a vrátila som sa ku Chiare.
"Čo povedal?"
"Za desať minút je tu. Dúfam, že sa Bryce bude vážne kontrolovať. Totiž chcela by som konečne..." Chiara ma zastavila a prikývla.
"Carly ja ti to sľubujem na celý víkend sa zavrieme všetci do izieb a bude."
"Fajn. Zajtra určite prídem, ale bude mi blbé znova otravovať Jacka, aby ma odviezol domov."
"Myslíš, že mu je to blbé. On je rád a k tomu by si tu mohla zostať na noc. Dobre?"
"Fajn a išli by sme v sobotu nakupovať. Veď vieš v nedeľu je ten jarný ples a Jack ma tam pozval. Aj keď tam moc nechcem ísť. Chcem mu spraviť radosť."
"Tak sa tam uvidíme," zrazu mi začal zvoniť telefón. Vybrala som ho z vrecka a bol tam JACK. Zrušila som to.
"Tak ja bežím vidíme sa zajtra," ešte sme sa s Chiarov objali a ona ma vyprevadila pred dom. Tam som nasadla k Jackovi do auta.
"Ahoj miláčik. Prepáč, že som ťa vytiahla tak neskoro von," povedala som a potom som ho pobozkala.
"To nevadí. Čo chceš sa ísť pozrieť na náš bytík v ktorom budeš o mesiac kráľovná?"
"Čo tvoj otec to dovolil?"
"Samozrejme. Vlastne mu to mama nakázala. Takže o mesiac budeme spolu bývať."
"Bože ja som tak šťastná," Jack to namieril rovno k tomu bytu. Najväčší problém to bude povedať mame. Čo poviem, že sa sťahujem a to bude celé. Nie som síce dospelá, ale o povolenie si nehovorím už dva tri roky. Jack zastal pred krásnym paneláčikom. Vyzeralo to skôr ako rodinný dom. Vložil mi do ruky kľúče a povedal: "Bež ja ťa tu počkám." Prikývla som a utekala som dnu. Netušila som čo ma tam čaká. Odomkla som si bránku a potom vchodové dvere. Nebol to paneláčik, ale dom. A vo vnútri bol plne zariadený. Celý som si ho prešla až som sa nakoniec zastavila v spálni. Tá ešte nebola vôbec zariadená. Jediné čo tam bolo. Bolo krásne srdce zo sviečok položené na zemi. Všade okolo neho boli rozsypané ružové lupene. Spravila som dva kroky k tomu srdiečku a v ňom bol položený lístoček. Zodvihla som ho a prečítala som si ho. Zrazu sa za mnou objavil Jack. V rukách držal šampanské a dva poháre. S toho som vytušila, že chce, aby som tu zostala cez noc.
"Jack? Ty si vedel už dlhšie, že toto všetko dostaneme. Všakže?" vytušila som to. Ako by stihol prerobiť dom podľa mojich predstáv a viem aj presne prečo nechal spálňu na mňa. O nej som mu totiž nikdy nehovorila. Všetko ostatné bolo presne tak ako som mu povedala. Lenže spáleň to bolo tajomstvo. Ktoré mu nepoviem ja ho iba zariadim.
"Áno. Tento dom mi dovolil otec postaviť. Až na konci som si uvedomil, že neviem ako mám spraviť spáleň. Takže to je na tebe. Máš v dispozícií moju zlatú kreditku," asi som to ešte nespomenula, ale Jack je boháč. Jeho rodičia vlastnia väčšinu firiem v USA a Kanade. Myslela som, že bude všetko dokonalé. Nakoniec som sa domov dostala o ôsmej. Domáce úlohy som si stihla spraviť s Jackom. Takže som mala na piatok všetko pripravené. Vošla som do domu a tam na mňa už čakala rozzúrená mama. Dokonca bol doma aj otec. Otec totiž pracuje v Kanade. Domov chodí len raz za mesiac. Je mi to trochu ľúto, ale nevadí mi to. S ním je ťažká a reč a keď je doma nemôžem si toho toľko dovoliť. Najväčší problém je, že on ešte o Jackovi neviem. Aj sa mu to bojím povedať. Vždy bol proti tomu, aby som mala na strednej chalana. Hovoril sprav si strednú dostať štipko na dobrú univerzitu a potom si rob čo chceš. Vždy keď som mala niakeho chalana pokúšal sa ho odohnať. Zo všetkými sa mu to aj podarilo. Lenže Jack je výnimočný nedovolím otcovi, aby ho odplašil na toho mám až moc rada.
"Mladá dáma kde ste sa toľko túlali," začal ako obvikla svoj monológ. Obaja sedeli na sedačke. Tak som si teda sadla na kreslo, ktoré je hneď oproti. Neviem čo si otec myslí, že mám päť a budem mi rozkazovať ten týždeň čo je tu. Tak to jedine v jeho snoch.
"Bola som zo svojim chalanom," otec sa okamžite zarazil a hodil výraz "Čo ty máš chalana?!" neznášam tento výraz. Vždy naznačuje problém.
"Ty máš chalana? Ako to, že o tom nevieme?"
"Keby si nerobil v Kanade tak o tom vieš a ešte jedna vec o mesiac už nebývam v tomto dome," postavila som sa a bola som na odchode, ale ako som predpokladala. Otec ma stiahol naspäť.
"Ako to je všetko?! Jednoducho nám to oznámiš? Nemala by si si vypýtať povolenie, alebo niečo také?" už zasa začína. Príde na týždeň a myslí si, že môže všetko zmeniť.
"Povolenie. Otec mám 16. Môžem riadiť auto... Teda ak by som ho mala funkčné. Mám právo robiť rozhodnutia sama. Nemáš právo mi niečo hovoriť. Na cupkáš sem na týždeň a myslíš si, že ťa budem poslúchať. Ja už ani pomaly neviem kto je môj otec!" viem, že je to trochu kruté, ale inač by som sa ho nezbavila. Vlastne ani toto nepomohlo.
"Ako si môžeš toto dovoliť? Aj keď tu nie som... Som stále tvoj otec! To si zapamätaj!" ty si tak môj otec ako je riaditeľka moja mama.
"Vidím ťa 12krát do roka a to si hovoríš otec? Ty nie si otec ty si cudzí muž, ktorý sa sem nasťahuje na týždeň a myslí si o sebe, že je neviem čo."

"Tak toto si už prehnala," od malinka som sa bála týchto slov. Otec sa posadil a vlepil mi. Okamžite sa mi do očí vtisli slzy. Zobrala som si veci a utekala som do izby. Zamkla som dvere a ľahla som si na posteľ. Vtedy som zabudla na všetko moje šťastie. Jednoducho som zobrala papier a pero a napísala som odkaz pre Chiaru a Jacka. Zabalila som ho do oboláky a potom som utekala do kúpeľne tam som si zobrala otcovu žiletku. Nebola to klasická žiletka, ale bola to náplň to starých žiletiek. Tú som si zobrala a ľahla som si na posteľ. Zavrela som oči a...
 

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement