Láska po smrti 1. diel

20. may 2011 at 10:00 | Katie - hime |  Láska po smrti
Láska po smrti 1. kapitola

Moje oči zaplavené slzami nikdy nikoho nezaujímali, ale teraz sú na mojich očiach každý deň. Chýba mi. Prečo to život zariadil tak, aby som musela žiť bez neho? Čo je to za život žiť bez milovanej osoby? Moje otázky mi nikto nikde nevie zodpovedať. Ja len viem, že mi chýba jeho hlas, smiech, oči všetko čo som milovala. Párkrát som sedela nad vaňou s priloženou žiletkou k ruke. Moje plavé vlasy boli celé zamočené od sĺz. Neviem prečo mám pocit, že mi niekto ublížil. Možno je to tím, že mi ublížil on. Ja som ho milovala. Milovala? Milujem a on navždy ostane v mojom srdci. Jediný kto sa mi snaží pomôcť je on. Môj najlepší priateľ Mike, ktorý je jediný ktorý sa správa normálne a nesnaží sa mi až prehnane pomôcť. Dáva mi najavo, že ma ľúbi. Niekedy sa už začína správať ako môj frajer, ale ja ho vždy uzemním, že sme len priatelia. Najväčšia smola je, že s nami nebýva, lebo keď nej som pri ňom myslím naňho. Na jeho telo v rakvy. Keď ho pomalinky spúšťali dole do zeme. Občas si musím zájsť na cintorín. Jeho smrť ma zasiahla až do hĺbky. Kde mám nájsť pokoj? Ja ho milujem viac než kohokoľvek na svete. Prečo práve on musel zomrieť? Prečo?
Dnes som sa zobudila celá dolámaná. Znova som mala nočné mory. Nevedela som sa uložiť. Keď už som aj zaspala tak som hneď bola hore, lebo sa mi snívalo o ňom. Znova sa mi pred očami prehrával okamih keď mi oznámil, že umrel. Rýchle som túto myšlienku vytriasla z hlavy. Vypla som si vlasy a obliekla som si rifle. Na vrch som si dala oranžové tielko s Bielov miknou. Obula som si tenisky, zobrala tašku a zbehla som dole do kuchyne. Tam ma už čakali za stolom mama s Mikom.
,,Dobré ráno, že si aj s tej postele aj vyliezla,´´ sarkasticky poznamenal Mike, iba som sa naň ironicky usmiala a silno ho objala.
,,Aj ja ti prajem dobré ráno,´´ pozdravila som ho ešte stále s iróniou. Začal robiť, že sa dusí od toho ako ho objímam, tak som ho radšej pustila. Vždy keď som pri ňom mám pocit, že ku mne cíti niečo viac ako len kamarátsku lásku. V tom sa nám do toho priplietla mama.
,,Dobré ráno aj mňa by si nabudúce mohla pozdraviť,´´ ospravedlňujúco som sa naň pozrela a doširoka sa usmiala.
,,Dobré ránko maminka.´´
,,Zlato, niečo ti musím povedať a upozorňujem ťa, že to nebude nič príjemne,´´ nemala som s toho dobrý pocit. Na Mikovej tvári bolo vidieť, že vie o čo sa jedná. Celý okamžite ustrnul na mieste a len vyvaľoval oči.
,,Čo sa deje mami?´´ dúfala som, že to nebude až tak hrozné, ale keď som započula tie slová tak som zamrzla. Všetko sa mi začalo točiť. Neverila som tím slovám ktoré práve mama vypustila s úst.
,,Mami, povedz, že je to len vtip,´´ lenže mama len zakrútila hlavou, že nie je. Pomaly som aj nechcela dýchať. Vtom ku mne priklusal Mike. Zobral ma do náručia a držal ma. My sa budeme sťahovať? Pôjdeme preč? Jednoducho opustíme náš dom? Našich priateľov? Už som len zacítila na tvári slzy. Mike ma chytil ešte pevnejšie.
,,Sisi, mojenko. Ja si myslím, že zmena ti len prospeje. Veď všetko toto tu je cítiť nim,´´ ukázala na veci ktoré boli po blízku nej, ,,ja dobre viem čo robíš v tej kúpeľni. Zlato.´´
Tak tie to slová ma už vážne naštvali. Vyrvala som sa s Mikovho zovretia a postavila som sa tvarov v tvár mojej maminke, ktorá si myslí, že sťahovanie mi pomôže. Tak to je totálna blbosť.
,,Mami mne sťahovanie ublíži nie pomôže. Keď tak tebe pomôže. Ja tu mám priateľov je tu jeho hrob a keby si nebola toľko ponorená do roboty, tak by si si všimla, že tam chodím každý deň. Keď si myslíš, že zmena prostredia mi pomôže tak si na veľkom omyle. Práveže mi ublíži. Ja sa nechcem odsťahovať. Mami ja ho milujem. Nedokážem sa odsťahovať s miesta, v ktorom som ho spoznala. Tím práveže ublížiš nie pomôžeš.´´
,,Ja, lenže si stále smutná. Keď tu nie je Mike. Sedíš v izbe, alebo...´´ prerušila som ju.
,,Mama ja teraz idem do školy uvidíme sa potom,´´ skončila som vetu zobrala zo zeme tašku s chytila som Mika za ruku. Vytiahla som ho von. Sadli sme do áut a vyrazili sme do školy.
Po škole som hneď išla domou. Zaparkovala som pred domom a vošla som dnu. Kde ma už netrpezlivo čakala moja mama. Všade boli roztiahnuté krabice. Taniere, poháre a iné veci čo by sa mohli rozbiť boli zabalené v novinovom papieri.
,,Mama čo to robíš?!´´ rozzúrené som na ňu zvreskla. Mama sa otočila a pozrela na mňa ako keby som sa pomiatla.
,,Balím chcela som, aby si aspoň do konca týždňa bola v škole, ale.´´
,,Ale čo? Nakoniec si uvážila, že bude dokonca pre mňa lepšie odsťahovať sa ihneď?´´
,,Sisi odpusť si tento nepríjemný tón a okamžite choď baliť zajtra ráno odchádzame,´´ vypúlila som na ňu oči a nechápala som čo to hovorí. Zajtra? Nie, nie to nemôžem dovoliť ja nemienim odísť a už vôbec nie zajtra.
,,Mama, ja nikam nejdem. Nemyslíš si, že som si toho už vytrpela tak akurát dosť?´´
,,Ja viem zlato. Preto sa presťahujeme nájdeš si nových kamarátov a tak.´´
,,Prečo sa sťahujeme už zajtra?´´
,,Lebo v noci nespíš a kričíš zo sna.´´
,,Mami, ale to nič neznamená. Ja tu chcem ostať pri Mikovi. Nechcem ísť preč,´´ keď som si prestavila, že by som...
 

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement